Posledný septembrový víkend patril finále ARFC a Kajak&Canoe Cross-u v Čuňove. Zišli sme sa dobrá, a na to aká to je diaľka z Košíc, aj veľká partia – Branko, Deni, Mišo, Feri, Dano, Vaco, Pali, ja, v sobotu sa pridal aj Hrozén. Trénovať sa dalo už celý piatok, a my sme podvečer tiež stihli niečo potrénovať. Po prvých dobrých dojmoch z kanála sme sa večer upratali do barového altánku a doplnili pitný režim.

Čerťáky- oficiálne sa jedná o Čertove prúdy na Vltave v úseku Lipno – Vyšší Brod. Ide o krásnu divokú vodu, ktorá tečie len raz ročne, keď sa púšťa voda z priehrady.

Hneď na druhý deň po návrate zo Salze sa na fejzbúku objavili náznaky organizovania grilovacej akcie na Východe. Začala som sa pohrávať s myšlienkou, že je čas znova zavítať do Košíc, a keď už bol koncom týždňa známy celý sobotný program; t.j. plťkový tréning na Bukovci a následne grilovačka/guľášovka u Dana a Milky Š., nemohla som odmietnuť. V duchu hesla „Ta, ja nedám?!“,  som našim oznámila, že idem na predĺžený víkend do Košíc, a že sa uvidíme v pondelok.

Začalo sa to na LŠK, keď sme si večer užívali oddych a pohodičku pod altánkom. Viacerí sa zmienili, že idú na Salzu, pozrieť spriatelenú letnú školu kanoistky alebo len tak splaviť. Pohár vareného vínka, a už bol na svete plán, veď poďme aj my. Termín a miesto bolo samozrejme jasné – 29.-31.08.2011, Wildalpen.

Napriek tomu, že predpoveď počasia sa nam vyhrážala non-stop, sobotňajší odchod na letnú školu bol v suchu. Ráno sme Košice opustili so štandardným sklzom a po zástavke na lodenici sme bez problémov (až na jeden spadnutý kajak:) v poobedňajších hodinách dorazili do Červeného Kláštora.

Po veľmi vášnivej štvrtkovej diskusií prostredníctvom mailov a rozžhavených mobilných telefónov, sme sa nakoniec dohodli, že predsa len sa pôjde Belá cez tento víkend.

Ružínske šuby duby – názov, pod ktorým človek nevie, čo má očakávať. Na plagáte tejto akcie sedeli 2 ľudia v nejakých zvláštnych loďkách s pádlami a plávacími vestami.

Prielom Hornádu je jeho najkrajšia časť a nakoľko spadá pod piaty stupeň  ochrany prírody, je jeho splav zakázaný. Už od roku 2000 však vodácky klub Kamikse organizuje splav Prielomu Hornádu s výnimkou od Ministerstva životného prostredia, ktorý je spojený s čistením rieky a jej okolia.

– Vodáctvo je láska na celý život, čítala som nedávno v jednom článku.

– Samozrejme, odpovedala som si v duchu.