Bialka. Kedysi tradičný klubový splav koncom mája. Po Belej to bola taká skoro oddychovka, taká odmena, čerešnička na torte… Občas sa Bialka zadarila počas LŠK, keď primerane zapršalo.
Tak teraz zase vyšlo na našu obľúbenú riečku. Vybrali sme sa na jednodňovku, v nedeľu 24.5.2026. Vody bolo tak akurát, že sa dalo na kajakoch. (Na deblovkách ju už dávno nejazdíme.) Bialka má krásnu čistú vodu, často mení koryto, sú v nej okrúhle balvany aj bridlicové stupne. Žiaľ miestami aj ľudské zásahy.
Pozbieralo sa nás osem až desať kamiksákov, podľa toho, ako sa to ráta. A z rôznych kútov Slovenska. Tak sme to výborne zvládli s logistikou áut, že sme úsek od sútoku Javorinky a Bialky po Jurgow dali dvakrát. Akurát jedno pádlo sa skrylo v aute a nechcelo okúsiť druhé kolo a jedno líčko sa pritlačilo o kameň ležiaci na dne. Počasie bolo fantasticky slnečné, výhľady na Tatry pohľadnicové a voda neskutočne tečúca!
Všetci by sme si želali viac takej Bialky.
