Spontánna akcia dvoch sekcií Kamikse – Ke a Ba a ex.
Malo nás byť viac, ale „bolo nás jedenásť…“ Ke – piati, Ba – piati a jeden „rakúsky“ exKamikse.
Akcoška začala už vo štvrtok, presunom východnej sekcie (Branko, Mišo, Matej, Eva), medzipristátím v Ba (Nina), príchodom do kempu u Šreka (Nachbagauer) krátko pred polnocou. Cesta bola dĺ-há a na záver kľukatá, takže aj keď sme drkotali od zimy, museli sme si dať niečo na popravku natrasených žalúdkov a rýchlo postaviť stany. Vyhral Mišo – 2 sekundy.
V piatok ráno sa konalo slnečné „snídaně v trávě“, vybavili sme odvoz auta i šoféra (zase vyhral Mišo) a nažhavení sadli na vodu. Bola superská! Paradzina ne-nor-ma-lna! Nina mala dosť na Fachwerku, kde bolo auto a košičania potiahli až na Petrus2. V kempe sme si stihli presušiť veci a so žralokom pozorovať Salzičku i príchodzie autá. Očakávali sme partiu, ktorá si strihla po ceste feratku (Zuzka, Viktor a FeriKe). Za tmy došiel exKamise zo Salzburgu (Maťo).
V sobotu ráno ešte došli dvaja z Ba (Boris, Jaja), vďaka nim sa podarilo dostať autá až na Palfau. Ostatní zvládali prevádzkovať chaos, upiecť chleby vo vajci, aby napokon všetci jedenásti sadli na Salzičku. Zuzka naberala na odvahe, jej vydesený výraz sa zjemňoval. Ninke dajak nesadol deň a plávala až 2x. Traja končili na Fachwerk (Branko, Zuzka, Boris), dve na Petrus2 (Nina, Eva), traja na schodoch (Jaja, Viktor a Matej) a traja to dali kaňonom až na Palfau (Maťo, Mišo a Feri). Každý podľa svojich schopností a síl, každý spokojný.
Víner šniceľ u bosorky si teda zaslúžil každý (aj tak si niekto dal rybu). Pobavil nás aj čašník (maďar), ktorý dokáže zákazníkov presvedčiť na čo majú chuť… aj o tom, že už je leto a miesto dvoch šnapsov môže doniesť „három“.
V kempe sme síce všetky mokré veci vyvesili, ale počasie nesúhlasilo, tak začalo chči-jeť… Počasie sme odignorovali, obsadili kuchynku a spievali do druhej, aj so spriatelenými vodákmi, ktorí zaplnili kemp. Žralok mal zase plné brucho práce. Gitaristi a speváci sa striedali podľa toho, kto odpadol do spacáku a kto po poobednom šlofíku precitol. Čerstvá historka o psíkovi kajtujúcom na stane, ešte chvíľu udivovala a zabávala svojou absurditou. A kto ešte náhodou nevedel prečo u Šreka, začínal čvach-čvach tušiť, trávnik už bol „jak špongia“. Pršalo až do rána.
Rána bych zrušil, zvlášť také po krátkej noci, keď treba ísť domov. Keď bolo všetko za mokra a mokré pobalené, vykuklo slnko, paskuda jedna. Maťo, Mišo a Feri dali ešte raz od Petrus2 do Palfau a košičania ešte zahrali malú epizódu hľadania klúčov od auta v zbalenom stane (samozrejme v inom aute).
Cesta do Ke bola zase dĺ-há a úmorná a len tak-tak končila pred polnocou. Hlasujeme za vybudovanie Salze pri Humennom. Tak by sme tam išli bárs aj každý víkend.
