Začiatkom mája sme sa vybrali na more – voľba padla na relatívne dostupný Jadran a zlákalo nás pobrežie ostrova Cres.
Počasie býva v tomto období ešte dosť nestále (a také aj bolo), ale žiadne extrémy predpovede nehlásili, tak sa 7 odvážlivcov vydalo na cestu. Vo štvrtok nadránom sme prišli do prístavu na Krku, preplavili sa na Cres a vyrazili na vodu v začínajúcom daždi. Ten ale po chvíli ustal a zvyšok výletu už bol „suchý“. Na severnom cípe ostrova celkom fúkalo a zdvihli sa aj vlny, ale všetko ešte v zvládnuteľnej miere. Aj nejaké tuniačiky poskákali okolo nás.
Prvú noc sme strávili na uzučkej pláži medzi útesmi – ledva sme sa tam zmestili a pre cestu na toaletu bolo treba zaradiť miernu horolezeckú vložku. Druhý deň bolo stále veterno (nadránom sme videli v diaľke aj búrku, ale k nám našťastie nedorazila) a vlnisto až kým sme zabočili za cíp smerom na juh, to už bolo vo väčšej pohodičke. Občerstvenie v prístave už bolo za slnečného, i keď stále pomerne chladného a veterného počasia. Ako sme pádlovali ďalej, počasie sa „vyletnilo“ a došlo aj na opaľovanie a kúpanie v mori. Podvečer sa opäť trochu zdvihol vietor, ale už bez vysokých vĺn sme dorazili na najkrajšie táborisko na ostrove (a možno aj na svete).
Ráno sme si dali slnečnú rozcvičku a poďho ďalej za krásneho počasíčka. Deň sme si spestrili opulentným obedom v hlavnom meste Cres, kde sme sa ale zdržali trošičku dlhšie, ako bolo vhodné, takže k pláži, kde sme nocovali sme už prišli za súmraku. Ale miestečko to bolo pekné, pláž kamienková, široká.
Ďalšie ráno vyrazil predvoj už za svitania, aby vyriešil prevoz auta, ostatní v pokojnom tempe dopádlovali pár posledných kilometrov do cieľa. Ešte sme si dali obedík v miestnej reštičke a hajde domov.
