Expedícia Łupawa, zostava 12 ľudí (3 Kamikse) a pes, vekový priemer výpravy cca 60: 5x kanoe, 2x jazerný kajak Trek, všetko požičané od https://www.kajaki-kaszuby.pl, ktorí nám zabezpečovali aj logistiku zo Swornegacie. Pôvodný cieľ bol doplaviť do Baltského mora, ale momentálne z jazera Gardno spravili chránené územie a nesmie sa tam plaviť. Takže ako nový cieľ bolo stanovené doplaviť do Gardna.

26.7. Sobota – Deň stretávky v Swornegacie.

Všetci 12+1 účastníci sa stretli v kempe. Štyri autá a jedna motorka sa tam dopravili z rôznych kútov Slovenska, rôznymi trasami a dobrodružstvami po ceste.

27.7. Nedeľa – Deň nástupu v Kozin (čítaj kožin).

km: 73,6 Podkomorzyce, cestný most  – 64,6 Łupawa elektráreň

Obdržali sme mapu, starú, nie aktuálnu, bola úplne na spodku kôpky máp majiteľa kajakov. Po informácii, že Łupawa (čítaj niečo ako oupava, alebo vupava) je šibká (tečúca) rieka a že kajaky sa tam prevracajú, sme takticky zmenili nástup na Podkomorzyce.

Skoro dve hodiny cesty autom nás takmer uspali. Našlapali sme to do lodí a nasadli na vodu. Prvý šok – nasadli sme rovno pod ústím akejsi čističky. Druhý šok – hneď za zákrutou bol spadnutý kmeň krížom a už sme hľadali ako prenášať. Tretí šok – priplavila partia čechoslovákov (ďalej ČS) s nafučkami a prefrčali cez ten kmeň. Rieka bola krásna, niečo ako Čierny Váh, ale s loďami na ťažko to bolo veľmi náročné. Cieľ dedina Łupawa sme dosiahli okolo ôsmej totálne vyčerpaní. Bolo tam niekoľko možností táborenia, ale všetky pod MVE v bývalom mlyne. Chopili sme sa tej prvej možnosti (ČS tej druhej). Stálo nás to 30 peňazí na hlavu na noc, ale vzhľadom na vyhliadky… Dali sme sprchu a pivo v bývalom mlyne a vyčerpaní išli spať.

28.7. Pondelok – Upršaný kritický deň.

Podľa predpovede malo celý deň pršať. Začalo až na obed, ale skoro všetci ešte predýchavali prvý deň plavby. Prehliveli sme deň v útulni, varili, spievali… Tiež sme si preštudovali plánik pri MVE a zistili, že aj ďalší úsek bude náročný. A bez mapy, ktorú sme tam v mlyne zabudli.

29.7. Utorok – Deň s dvoma cieľmi – reštaurácia a kemp.

km: 64,6 Łupawa – 50,7 Łebień

Ciele boli splnené. Rieka bola striedavo v lese aj v otvorenejšom teréne, aj stromy boli, aj ťahanie lodí po rozbahnenom brehu. Reštaurácia Nostalgia v ďalšom bývalom mlyne (Poganice) bola skvelá, tam sme striedali ČS partiu a dobehli sme ju v kempe v Lebieň pod MVE. Boli tam rozložení všade, zjavne prišli o dosť skôr. Krátko po našom príchode sa zjavil rozhorčený človek na SUV, že “ Nikto nezvoniu!”. Upriamil našu pozornosť na tabuľu s telefónnym číslom, ktorú sme si nevšimli a potom vybral 40 na hlavu a 5 hneď vrátil ako mincu do sprchy. Kemp bol fajn ale pod železničnou traťou a mostom s čulým stavbárskym ruchom. Aj tak sme spali ako drevá.

30.7. Streda – Deň s ohníkom a gitarou večer.

km: 50,7 Łebień – 34.0 Damno (Kajaki u Wedkarzy)

Ráno sme sa šibko zbalili, pozreli šlajsňu pod opravovaným železničným mostom a ukázali konkurencii ako sa to robí. Plavba bola opäť aj lesom aj otvorenejším terénom. Odignorovali sme info Agroturistika Damno mlyn (ďaleko od dediny), údajne tam nebolo čo. Prečkali sme krátky dáždik pod budúcim diaľničným mostom a pristáli sme v luxusnom prístavisku z eurofondov v Damno a podľa info z googlu malo byť kúsok odtiaľ bistro aj potraviny. Bistro sme našli, jedlo dostali, aj keď ponuka a kvalita bola diskutabilná. Tu nás ČS dobehli a predbehli. Info o kempe boli rozporuplné, tak sme dúfali v nejaké tabule po ceste. Splav bol opäť náročnejší a večer sa blížil. Ešte MVE. Vedúci akcie zabezpečil táborisko v Drzeżewo u nejakého požičiavača kajakov. Síce bez sprchy a wecka, zato s pitnou vodou a už zapáleným ohňom za 20 na hlavu. Aj na repelenty došlo. Aj na gitary a pesničky skoro zabudnuté.

31.7. Štvrtok – Deň keď sme si zavodáčili.

km: 34,0 Damno – 21,4 Stojcino

Ešte sme poprenášali pár kmeňov, ale všetci už mali vycibrenú techniku na tisíc spôsobov, tak sme si namýšľali, že nám to už celkom ide. Vo výhľade nebola žiadna reštaurácia, len prenášačky. A čakal nás úsek, ktorý mal v mapách zákaz plaviť, ale kto by prenášal loď jeden kilometer? Všetci ho plavia. Je to kanál, prenášačka na začiatku i na konci. Bez stromov krížom. Nuda, ale plynule. Tu sme dobehli ČS partiu, ktorá mala v pláne ešte kúsok splaviť, ale rozpárali loď, tak skončili ihneď. Bola tam krásna elektráreň Żelkowo, ale veľmi dlhá prenášačka a pri nasadacom strome boli obrovské kusajúce mravce. Krátko za tým ešte prenášačka cez cestu, kde bol práve semafor púšťajúci striedavo jeden smer a do toho my s loďami – taký malý dopravný chaos. Pokračovali sme v plavbe, už to bolo viac rovinné. Zároveň sme skúmali okolitý terén, kde by sa dalo prespať. A vtedy to prišlo, otvorené stavidlá, ktoré sa dajú splaviť. Prvé splavili iba kajaky a druhé stavidlá kajak a všetky canoe. Prvý kajak bol pre prieskum prenesený. Ušetrilo nám to kopu času. Ale žiadne kempovacie miesto. Zvažovali sme či to nepotiahnuť až do Smoldzino, ale naskytlo sa malé mólo nad cestným mostom (cyklotrasa, po ktorej sa premávali aj autá), tak sme vystúpili a zakempovali. Punkt widokowy. Nebola tam ani voda, ani sprcha, ani wecko, ani oheň (aj keď pokus bol), ani krčma ani obchod. Tak sme odjedli z tých konzerv, čo sme splavili až sem a radšej zaľahli, aby nás komáre nezožrali celkom.

1.8. Piatok – Deň veľkého finále, nie v mori ani v jazere.

km: 21,4 Stojcino – 13,1 Smoldzino

Posledný úsek bol už len taká ukážka, ako za odmenu. Zahliadli sme ešte típí, čo bolo asi možné táborisko, ale nebolo tam mólo, pche. Vychutnali sme si plavbu a pred ďalšou elektrárňou vytiahli lode na ihrisko. V Smoldzino sú dve reštaurácie aj obchod, všetky sme využili, kým sme čakali na odvoz. Jedno auto odviezlo nevodičov a bagáž do Rowy a vodičov a lode do Swornegacie pre autá a motorku. A tak sa všetci postupne skultúrnili u kapitána (dve domky sme mali) a niektorí stihli pozrieť už aj na more.

2.8. Sobota – Deň bicyklov, čítania na pláži a spoločnej večere.

Predpoveď opäť nebola celkom slnečná. Ale skúsili sme to jazero, ktoré sa nesmie preplaviť, aby sa dalo dostať až do mora. Na mučiacom nástroji sa nedalo ani pobicyklovať. A tak všetci opäť trochu zmokli. Ale krásne sme povečerali u Maria s polievkovou príhodou a pripili na šťastné doplavenie. Dokonca navečer sa obloha prečistila, takže bolo možné vidieť romantický západ slnka na pláži s ďalšími stovkami ľudí. Večer sme v domku vyhodnotili akciu. Łupavu skôr ako o tri roky nepôjdeme.

3.8. Nedeľa – Pre niektorých deň cestovný a pre niektorých ešte čítanie na pláži.

The End.

Galéria