Hneď na druhý deň po návrate zo Salze sa na fejzbúku objavili náznaky organizovania grilovacej akcie na Východe. Začala som sa pohrávať s myšlienkou, že je čas znova zavítať do Košíc, a keď už bol koncom týždňa známy celý sobotný program; t.j. plťkový tréning na Bukovci a následne grilovačka/guľášovka u Dana a Milky Š., nemohla som odmietnuť. V duchu hesla „Ta, ja nedám?!“, som našim oznámila, že idem na predĺžený víkend do Košíc, a že sa uvidíme v pondelok.
Sobota, 6.august
Krásne slnečné ráno, dokonca aj na Kysuciach. Posledná pusa maminke a šup na vlak do Košíc. Okolo jednej popoludní sme sa stretli v klube. Konkrétne ja, Mima, Aďka, Branko a synovec Matúš, Katka a Danka a Števo K. Naviazali sme kajaky a dohodli miesto dojazdu. Polovica osadenstva sa rozhodla pre bike-ový trip, a práve Katka, ktorá sa najviac tešila dostala defekt. Nakoľko mali bikeri pri sebe toľko náčinia na opravu, že nevedeli čo skôr použiť, naložili sme Katku do auta a vyrazili na Buky.
Počasie nám prialo. Bolo príjemne teplučko, takže väčšina z nás strávila skoro celé popoludnie na vode trénovaním na kajakoch. Čo to sme poplávali, po-eskimovali, dali nejaké to pivko a občerstvenie. Zastavili sa aj Šolcovci s deťmi, Vaco a Feri, ktorý išiel len vyniesť smeti. Highlightom dňa bola Muška. Náhodné stretnutie s nami a už dvíha eskimáka 🙂
Keď už sa nám začali robiť čiarky na prstoch bol pravý čas pobaliť sa a presunúť na hlavnú časť programu. Rozlúčili sme sa so Števom a Muškou a okolo šiestej sme už klopali Danovi na bránu. Kým sme poparkovali autá, stihli doraziť bikeri aj so svojím výborným nápadom; schladiť sa v bazéne. Teplý radler z auta sa ešte ani nestihol vychladiť a už putoval medzi osadenstvom v bazéne, do ktorého nakoniec poskákali skoro všetci prítomní. Voda bola vyhriata z celého dňa a tak sme sa v nej šantili skoro dve hodiny, zatiaľ čo Dano a Milka, ako správni hostitelia chystali guláš a nejaké to grilované mäsko. Medzitým sa k nám pripojili aj Maťa Čujka s Tiborom. Keď už sa nám opäť začali ukazovať čiarky na prstoch, šli sme pomáhať s prípravou večere. Keďže každý doniesol jedla aspoň pre štyroch, mali sme hotové hody a guláš ako druhý chod. Večer sme sedeli pri ohníku, Branko s Vacom nám hrali na gitare, bola teplá noc a na oblohe hviezdy-romantika. Okolo tretej sme sa postupne poberali spať, no boli aj odvážlivci, ktorý dali night swimming. Nemala by som hovoriť o tom, čo som nezažila, ale počula som, že jeden zo zúčastnených to vzdal a vymäkol ako na Soči pred Zmuklicou 🙂
Nedeľa, 7. August
Nedeľa ako z katalógu. Po neskorých raňajkách sme pomohli s upratovaním a postupne sme sa lúčili a rozchádzali. Deniska a Miško, ktorí mali v sobotu rodinné povinnosti nemohli zostať pozadu a zorganizovali ďalšiu grilovačku v Trebejove, takže čo sa nepojedlo večer som dostala ako výslužku. Po krátkej zastávke v klube a vyložení materiálu sme sa každý pobrali svojou cestou. Ja som mala naplánovaný check-in u Denisky. Ako to už u nich doma býva, bolo o mňa kráľovský postarané. Chutný obedík, regenerácia, kávičkovanie na balkóne a zmysluplné babské reči (predsa len sme sa skoro mesiac nevideli).
Po pár telefonátoch so Žolkovcami sme dohodli plán na večer. Mišo, Maťo a Nika išli vlakom v predstihu, aby stihli rozpáliť gril a ja s Deni sme to zobrali pohodlnejšie a pridali sa k Brankovi do auta(plus Matúš a Aďka). Opäť sme sa dobre najedli a večer sme presedeli pri príjemnej hudbe, džbáne čaju (myslím naozajstný čaj a dokonca bez rumu) a atmosféru dotváralo bubnovanie dažďa. V takom zložení ako sme prišli, tak sme to aj okolo deviatej ukončili a pobrali sa domov. Ja som sa rozlúčila s Aďkou, pretože už ju samozrejme pred jej cestou do Anglicka neuvidím.
Pondelok, 8. August- 1. deň odchodu domov
Deniskine presviedčanie nech ostanem o deň dlhšie v Košiciach začalo už v nedeľu. Že si ma ani neužila a skoro nič sme nestihli. A tak ráno volám mame a idem na to okľukami, že aké je u nás počasie, a či sa dá niečo robiť na záhrade, poprípade natierať strecha na garáži. Nakoľko na Kysuciach „výnimočne“ pršalo rozhodla som sa pre ešte jeden deň v KE. V pláne bolo večerné premietanie v Kulturparku, ale keďže okolo poobedia sa strhla menšia búrôčka, ktorá trvala ešte celý večer, do mesta sme sa ani nedostali. S Deni nám to vôbec nevadilo a urobili sme si vlastný filmový večer. Bol to ďalší krásne strávený deň na Východe.
Utorok
9. August- 2. deň odchodu domov/nácvik príchodu na stanicu
Poraňajkách v štýle švédskych stolov som sa pobalila a s rozlúčkou typu „vidíme sa v septembri“ som sa pobrala autobusom na stanicu. Len čo som z neho vystúpila čakal ma telefonát z domova. Volal mi Joži, že čo robím, či si čítam maily, a že prečo idem vlastne domov, keď večer premietajú v Kulturparku Občanský prúkaz, a že to je predsa dobrý film. So smiechom som zavolala Deniske, či sa môžem vrátiť a nasadla som do toho istého busu, s ktorým som z Ťahanoviec prišla. Dokonale načasované.
Utorkový deň v Košiciach je v znamení tréningu na lodenici. Nechcelo sa mi preberať sa v kajakoch tak som využila príležitosť a vyskúšala som si singla. Celkom zaujímavé 🙂 Po tréningu sme povyťahovali u Deni celú skriňu, lebo večer treba aj nejako vyzerať a ja som bola zbalená predsa len na dva dni. Aj napriek menšej fashion kríze sme stihli začiatok filmu a aj nejakú tú afterku sme si v meste urobili.
Už počas dňa mala Deni nejaké tie nápady a návrhy nech zostanem u nej až do piatku, kedy sa pridáme na prešovskú akciu na Dunajci. Vždy som sa len zasmiala, že to netreba preháňať.
Streda, 10. August- 3. deň odchodu domov
Už ani neviem ako sa to celé presne zomlelo, ale zahŕňalo to nejaký Brankov telefonát Jožimu, Jožiho telefonát mne a zostala som v Košiciach až do piatku. Tento krát sa to celé udialo hodinu pred mojim odchodom na vlak, takže nácvik príchodu na stanicu sa už nekonal. Celá streda bola pokojná a relaxujúca. Večer sme dali klubové stretnutie, kde sa hlavne riešilo ako, kto, s čím a s kým na Dunajec.
Štvrtok, 11. August- žiadne pokusy o odchod
Ráno o pol ôsmej sme mali stretnutie na lodenici na Aničke, aby sme si na autobus smerujúci do Prešova a ďalej na Pieniny naviazali svoje lode. Prešovská akcia na Dunajci sa totiž začína už vo štvrtok. Po návrate s lodenice sme si už tradične pripravili naše „švédske stoly“ na raňajky a neskôr sme sa venovali nejakým domácim prácam a nákupom. Deni mala od druhej svoj vlastný pracovný program a ja som sa preto potrebovala nejako zabaviť. Len náhodne a z úplne iných kulinárskych dôvodov som volala Kajovi K., no a nakoniec mi vymyslel na poobede program – seakajakovanie po Ružíne. Počasie bolo ideálne, a tak som strávila celé popoludnie opaľovaním sa a kajakovaním.
Piatok, 12. August
Naša posádka ( ja, Deni a Branko) sme mali odchod na Dunajec naplánovaný na piatu (teda šiestu). S Deni sme si naivne mysleli, že si stihneme doobeda ešte urobiť program; nejaká menšia bike-ová túra, poprípade opaľovanie na Aničke. Len tak tak sme sa stihli do tej šiestej pobaliť, navariť a naložiť sa Brankovi do auta. Z Košíc sme vyrazili smer Levoča, naložiť si Miša a Aďku. Na to, že sme boli v aute piati, sme sa tam celkom pomestili, len na Aďkine doklady a mobily už miesto neostalo. Nevadí, však čo zabudla, nepotrebovala.
Do Červeného Kláštora sme dorazili v ideálnom čase, pol hodinku pred zotmením. Zvítali sme sa s Prešovčanmi aj s našimi kamiksákmi, ktorí tam boli už od štvrtku (Janči, Majka, Pišta..)alebo piatku (Matúš, Lipa a Katka L.) Ešte relatívne za svetla sme stihli postaviť stany. Teda v mojom, Aďkinom a Brankovom prípade sme rozložili našu dvoj-poschodovú vilu. Postupne poprichádzali ďalší účastníci – Bachledovci, Mima, dve Niky a Pali… Keď už boli všetky stany (a vila so záhradou, bazénom a výbehom pre psov) postavené začali sme sa občerstvovať a presunuli sme sa do Výletnej a neskôr do krčmy Pod lipami, kde už zneli prešovské gitary a spev. Keďže akcia bola len víkendová, o to intenzívnejšia musela byť zábava. A veru bola. Na programe bolo aj pozorovanie perzeidov, ale buď bolo zamračené nebo, alebo bola zábava až taká intenzívna, ale nemyslím si, že niekto ich aj pozoroval.
Sobota, 13. August
Osobne som si myslela, že nakoľko toto nebola žiadna letná škola s povinným nástupom na vodu o deviatej, trocha sa aj dlhšie vyspíme. No opak bol pravdou. O deviatej sme už boli všetci pozobúdzaní do slnečného dňa. Pustili sme a nakŕmili psov, pripravili si nejaké raňajky a hlavne kávu; a nechali sa zorganizovať podľa prešovského itinerára- splav bol naplánovaný až do Kroščenka , s tým, že autobus tam bude dvakrát; o jednej a o druhej, a kto chce môže ísť potom ešte vrchný úsek do kempu. Kamikse si vybralo variantu B, keďže sme chceli trénovať, čo sa len dalo. Ležérne sme sa chystali na vodu, do toho nám hralo PPE s výstižnou piesňou Óda na Nemecko (http://www.youtube.com/watch?v=XTT72_ungxg).
Okolo jedenástej sme sa nalodili. Bolo horúco a voda bola príjemná, tak sme trénovali eskimákov, prejazdy, nájazdy, výjazdy…a samozrejme aj nejaké kúpačky. Vody bolo pomenej, ale rozhrania pekné. Valec z LŠK pod Siedmimi mníchmi nebol, zato tam bol vo vlne kameň. Pri Lesnici nás chytila búročka, ktorá nás sprevádzala až do ciela. Náladu nám to však nepokazilo, a kým sme prišli do kempu pršanie prestalo. Dačo sme pojedli, pooddychovali, pogrilovali nejaké to mäsko a presunuli sa na rozlúčkovú party Pod lipy. Ja s Aďou sme ešte pozatvárali okná na vilke a zapli alarm. Zábava už bola v plnom prúde a bola rovnako, ak nie viac, intenzívna ako noc predtým. Gitarky, spev a tančeky trvali až do záverečnej, kedy sa ešte pár jedincov presunulo do Výletnej kúpiť dajaké to hnojivo na kvety. Pohnojili sme a išli spať.
Nedeľa, 14. August- úspešný deň odchodu domov
Už druhý krát sme sa zobudili do slnečného rána, čo je vzhľadom na predchádzajúce júlové skúsenosti z Dunajca výnimočné. Opäť sme dali ležérne raňajkové tempo, pustili psov a pomaly sa chystali na vodu. Tento krát bol na pláne len jeden odchod autobusu, a to o jednej. Žiadnu časovú tieseň sme však počas splavu necítili a tak sme zasa poctivo trénovali v v každej jednej vlnke a rozhraní.
Naša Kamikse skupinka prišla do Kroščenku pred pol druhou s miernou nervozitou, či tam ten autobus na nás počká. Ukázalo sa, že nebol dôvod na obavy, keďže autobus tam ešte nebol. Po viacerých pokusoch skontaktovať sa s Jarom (šoférom) sme zistili, že uviazol v zápche (dopravnej). Záhadou ostáva, že kde sa tá zápcha tvorila, lebo pochybujem, že išiel po nás cez Strečno. Čakanie vo vodáckych veciach alebo plavkách nám až tak nevadilo, skôr ten hlad, nakoľko sme mali jedlo v autobuse. Bola možnosť ísť sa občerstviť do poľských stánkov, problémom však bolo, že aj peniaze boli v autobuse. Po druhej sa už objavil autobus, naviazali sme lode a vrátili sa do kempu. Vrchný úsek sa nesplavoval, pretože odchod autobusu späť bol naplánovaný na piatu a bolo treba pobaliť materiál a stany.
Balili sme za sucha a slnka, čo bolo nesmierne pozitívne. Celý víkend bol vydarený a úspešný, ako aj celý týždeň v Košiciach.
A ponaučenie znie: ak idem niekam na víkend, mám sa zbaliť na týždeň. 🙂