Sázava tour 2013 – správa z akcie (od Janky Š.)

Po pár rokoch sme sa rozhodli obnoviť tradíciu letných, nenáročných a pohodových splavov u naších západných susedov v Čechách. K Sázave sme sa dopracovali aj vďaka pesničkám. Chceli sme sa na vlastné oči presvedčiť aká je pravda a nikto z nás na tejto rieke ešte nebol.

Po prvý krát sme neťahali „laminátky“, ale požičali si plastové otvorené loďky od požičovne DRONTE a všetci sme sa dopravili na miesto určenia vlakom. Celkový počet účastníkov bol 23 v 11 lodiach (z toho 7 kusov detí a mládeže), z klubu sme boli Jožo, Mišo Mudríkovci, Muška, Iveta Žolková a Jana Šimčáková. Oficiálne sme boli prihlásení 19, tesne pred začiatkom akcie nás požiadali Gažovci z Liptovského Mikuláša o možnosť pripojenia sa na nafučkách. V štýle malá kopa pýta veľkú.

Najpočetnejšia skupina vyrazila z Košíc 31.07.2013 nočným vlakom do Kolína, po ceste pristupovali ďalší účastníci v Liptovskom Mikuláši a v Kolíne nás čakali Mudríkovci. Z Kolína nás vláčik odviezol do Světlá nad Sázavou a potom na miesto začiatku splavu do LEDEČ nad Sázavou nás odviezol Posázavský pacifik. Mudríkovci však boli skoro vyhodený z pacifiku, nakoľko lístky si vďaka nedorozumeniu kúpili do Stvořidiel. Prvé pivo v Českej zemi sme ochutnali už v bufete na stanici v Svetlách, bolo výborne…, odvtedy sme sa snažili dodržiavať pravidelný pivný režim ochutnávkou nespočetných miestnych značiek. 

1.8.2013 podľa dohodnutého času a miesta nám Dronte priviezli lode na 129 r.km, nabalili sme všetky veci do barelov, igelitových vriec a vyštartovali po rieke. Prvá loď bol Mišo, mal vytlačené všetky jezy a jeho úlohou bolo nájsť bezpečný prejazd. Ja som doplatila nato, že Miša predbehol Čimo. Na jeze Březina prešiel, ale moja loď s problémami, nakoľko sme mali s Danou v strede lode Marcela (cement alias porcelán) a aj viacej veci. Chcela som pomôcť za nami idúcim lodiam, bohužiaľ Muškina loď so Sašou mala taký nájazd na jez, že  prešla s loďou cezomňa. Od prvej chvíle nám učarovala príroda, zmiešanými lesmi, skalami trčiacimi nad vodnou hladinou, divými kačkami, vodnou vydrou, čistotou a zlatistou farbou vodnej hladiny za spoluúčinkovania slnka. Prvý deň sme ukončili v kempe Horka-Buda po 20 km a zvládnutých piatich jezov s jednou kúpačkou na tichej vode (Čimo). Výška hladiny a tým aj prietok už dávno nebol na úrovni povodní, ktoré postihli aj túto oblasť pár týždňov pred naším príchodom a tak hneď po rýchlom postavení stanov, alebo rozložení karimatky pod stromom, utekali sme zvlažiť hrdlá do najbližšej hospody a potom Smejo nám vyhrávala na gitarke do skorého rána.

 

Druhý deň 2.8.2013 začal koníčkovaním jezu Horka na r.km 108,7, nabalením lodí. Intenzita slnka bola už od skorého rána vysoká a tak sme sa čo najskôr chceli presunúť ďalej. V tento deň sme sa rozdelili do dvoch kategórií na tých, čo chceli byť stále akční a prví tzv. reprezentantov atých čo sa neprišli šarpať tzv. rekreantov.

 

Cieľom akcie nebolo len splavovanie, ale aj kultúrne vyžitie, v tento deň kto chcel mohol si pozrieť Zručský zámok a park, ktorých história siaha až do 12.storočia a skrýva mnoho tajomstiev. Skupina rekreantov, ktorá nepodľahla kráse a majestátnosti hradu oddychovala v kempe blízkosti hradu. Samozrejme, že sme neodolali pivku a bazéniku bez plaviek. Po niekoľko hodinovej pauze sme pokračovali ďalej.  Vytešovali sme sa konečne z jezov, ktoré mali šlajsnu (upravená časť jezu k splavovaniu lodí po prúde bez nebezpečia pádu z výšky), predsa to koníčkovanie, alebo prenášanie lodí nie je pre nikoho pasiou. Jedným z najkrajších jezov, ktoré sme prešli bol Posadovský mlyn, aj vďaka tomu, že nás vyplavil rovno do bufetu a „mačiatka“ sa mohli

kúpať blízkosti jezu, aj pod ním. Smädným krkom sa nechcelo čakať v rade a tak si požičali dlhé brko (slamku) od detí a sosali z cudzieho piva.

 

 

 

 

 

 

 

 Kde je najlepšie zakempovať, keď ťa smädí? Predsa priamo pri zdroji. Druhý deň sme ukončili v Kácove r. km 88,5 po 20 km oproti pivovaru. Samozrejme, že pred spaním neodoláš lákadlu ochutnať miestne pivo a pozrieť si aj jeho výrobu. Ochutnávka trvala o niečo dlhšie, prišiel nás pozrieť kamarát Stanly, pracujúci v Čechách a dorazili Gažovci z Liptovského Mikuláša. Väčšine sa už nechcelo po návrate z pivovaru a návšteve vodnej elektrárne stavať stan a tak sme kačkám obsadili miesto na noc pod lipami blízko vody. 

Tretí deň 3.8.2013 nás budili kačky, už sme ich miesto okupovali dosť dlho a čakali, že ich nakŕmime. Nakŕmili sme seba, naložili veci do lodí a poplavili ďalej. Vody v Sázave ubúdalo a tak aj my sme spomalili naše putovanie. Po troch jezoch a pár rovinkách pripomínajúcich pádlovanie na nočáku, dorazili sme k hradu Český Šternberk r.km 75,5. Bolo akurát okolo obeda, slniečko pripekalo statočne, väčšia skupina išla sa schladiť do útrob hradu, menšia obdivovala okolie hradu a držala nám miesto v preplnenej hospode pod hradom. Okrem histórie hradu a informáciach o jej majiteľoch, zistili sme, že tu bola natáčaná rozprávka Arabela. Sprievodkyňa nás ešte upozornila na nebezpečenstvo jezu pod hradom, ktorý už nerozplávalo viacero vodákov. Ten jez sme si po naobedovaní a opustení hradu nakoniec splavili a bola to paradá.

Záver tohto dňa bol na r.km 69 v Ratajách, premenovali sme ho aj na Ratujte. Kemp bol bez teplej vody (s možnosťou kúpania pri jeze, čo sme samozrejme využili), s jedným bufetom (šora na pivo ako za sociku), splachovacím veckom, ale vo veľmi peknom prostredí, s vykosenou lúkou a nad kempom jazdil Posázavský pacifik. Intenzita slnka sa podpísala na zdraví Smeja, ktorú nám sanitka v noci odviezla s úpalom do Kutnej hory. Našťastie sa na ďalší deň ku nám pripojila. V noci skupinka, ktorá asistovala pri pomoci Smeja nevedela už zaspať a tak nám Stanly pri svojom aute spravil žúrku so všetkým čo sa patrí. Žúrku nám prekazila prichádzajúca búrka a zobudila aj spiacich členov našej výpravy pohodených pod stromami. Kto mal stan po ruke v rýchlosti ho postavil, kto nie utekal pod najbližší prístrešok, ale boli aj takí, že im nevadila voda padajúca z neba, akurát potom sušili spacák niekoľko dní.

 Nasledujúce ráno nám opäť po búrke vyšlo slniečko, s menším omeškaním podľa plánu sme pokračovali v pádlovaní. Hneď po pár kilometroch boli naše schopnosti otestované na jeze Ledečko r.km 67,3 (šutrovisko s tečúcou vodou), typujem WW I, na ktorom Janko s Marienkou sa nechtiac rozhodli ovlažiť aj s celou výbavou lode. Po 7 km „oleja” prišiel jez r. km 60,4 Samopše, za ktorým nasledovala prestávka s pitným režimom. Všetko by bolo v poriadku, len za  plastové poháre bol poplatok 2 Kč. Tak sme pre istotu všetky zobrali so sebou, čo sa o chvíľu za jezom r.km 58 Budín prejavilo ako dobrý nápad, lebo všetky lode nabrali toľko vody, že tými pohármi ju vylievali, dokonca sme rozdávali poháre aj konkurencii v oranžových lodiach požičovne Samba.

Po dvoch kilometroch oleja, skočili sme si jez r. km 56,2 Kavalier a na r.km 54,7 Černé Budy v meste Sázava, rodisku Jiřího Voskovca uvažovali sme skončiť deň. Našťastie Stanly so Smejom, vrátiacou sa z nemocnice nám obkukli o dva kilometre nižšie najkrajší kemp, v ktorom sme spali na r. km 53 u Hrocha. Bol to maličký kemp s vykosenou trávičkou, stanovaním medzi úhľadne posadenými mladými hrabmi a možnosťou spania na prični v drevenej útulni. Okrem našej skupiny tam nebol nikto, keď nepočítame obsluhu v bufete. Donesené hádzačky bolo načase prevetrať a tak sme ich medzi stromami natiahli a sušili mokré veci. Asi o hodinu zatiahla sa obloha, dvihol sa vietor a naše prádlo z hádzačiek lietalo po okolí. Gréta s Jožom pochytali a nahádzali do barelov čo videli. Potom sa asi na hodinu spustil lejak. Voda v rieke začala stúpať a my sme lode nechali nebezpečne blízko vody. Jožo sa obetoval, prezliekol si nepremokav‎ý odev (igelitové vrece) a všetkých 9 lodí povyťahoval mimo nebezpečia odplávania. Bolo po búrke, večer pred nami, opustila nás Iveta, Muška a náš doprovod Stanly.

 

Noc pred nami a zábava pokračovala pre niektorých až do rána aj za cenu striekajúcej krvi na strunách gitary. Ráno sme sa zobudili do hmly podobnej ako na Dunajci, čiže sme vedeli, že bude pekne. Doplnili sme zásoby jedla v miestnych potravinách vzdialených od kempu asi 1 km. Prehodnotili sme našu situáciu a rozhodli sa skrátiť a ukončiť našu plavbu o jeden deň. Keďže sme vedeli, že je pred nami posledných 20 km do Čerčan vychutnali sme si ich. Reprezantanti vyrazili od Hrocha ako prví a skoro celý deň sme ich nevideli. Potom sme vyrazili po vysušení veci druhá skupina, v ktorej bola moja, Jožova a Smejova loď. Smejo plavila celú Sázavu sama v lodi, až posledné 2 km pred Čerčanmi jej háčika robil Marcelko. Posledná skupina rekreantov sa pomaličky približovala za nami, Gažovci vďaka odchodu Mušky a Ivety kladne ohodnotili výmenu nafučiek za plastové lode.

 

 V posledný deň plavby sme sa vytešovali na jeze r. km Pyskočely so šľasnou, v pohode splavili jezy r.km 43 Chocerady a r. km Hvězdonice, akurát na r. km 40 Poddubí môj háčik Dana odmietol koníčkovanie, tak sme ho dali, ale za narazený lakeť, chvíľkové opustenie háčika z lode. Ostatné lode idúce za nami radšej koníčkovali. Posledný jez na r. km 35,7 Čtyřkoly sme si vychutnali a aj sa pobavili na klasickej kúpačke vodákov na lodiach Samby, ktorí sa chytili stromu na vode a naklonili loď palubou k prúdu. Smiech nám na perách zmrzol, keď pri podávaní foťáku z jednej lode do druhej vypadli z neho 4 baterky samozrejme, že do vody. Keď sa mi podarilo nájsť prvú z asi 40 cm hĺbky, Smejo mi kázala nehľadať ďalšie, ale po druhej vylovenej baterke dúfala, že nájdem všetky. Posledné dve som vytiahla z vody naraz. Vypraté baterky fungovali a poslúžili ďalej.

Do kempu v Čerčanoch sme sa doplavili po skupinách. Všetkých nás znechutil pohľad na lúku pripomínajúcu ihrisko bez stromov. Aspoň, že ohnisko tam bolo, podarilo sa nám zohnať nejaké drevo a tak sme konečne hrali a spievali pri ohníčku, dokonca aj opekali. Ráno 6.8. 2013 bolo pre každého trocha smutné, hlavne keď prišlo auto požičovne Dronte a odviezlo 9 zelen‎ých lodiek a 12 barelov preč. Skupina reprezentantov mala naponáhlo do Prahy. Rekreanti si vychutnali pivko na stanici v Čerčanoch a pomaly sa presunuli do centra Prahy. Napriek tomu, že sa nám nepodarilo splniť plán a dôjsť až do Pikovíc, chýbal nám jeden deň, bola to úžasná akcia so skvelými ľuďmi. Celkovo za 5 dní sme naplavili a napádlovali 96 km. O rok sa vrátime a Sázavu doplavíme. Na břehu řeky Sázavy je tichý klidný kraj….., presvedčili sme sa o tom na vlastné oči.

 

 

Jana Šimčáková, Jožo Mudrík