Tento rok sa konal predjubilejný ročník nočných orientačných pretekov, tj. 39. Sviatočný deň, 17. novembra, vyšiel na štvrtok, tak sme sa pár ľudí (presnejšie len 2 páry + jeden veľmi milý psík) rozhodli urobiť si predĺžený víkend a na chatu sme sa vybrali už vo štvrtok.
Keďže často máme po akciách problém so zosumarizovaním všetkého čo sa stalo, toho roku Mima vymyslela, že budeme všetko postupne zaznamenávať. Článok teda prinášame v podobe denníčka, teda len štvrtok a piatok. Potom došiel papier a stratili sa perá a celkovo nebol čas 🙂
Štvrtok, 17.11.2011
17:32 Otvárame rampu pred chatou. Vonku je zima. Akosi sa nám z toho vyhriateho auta nechce.
18:00 Sme v chate – zima ako v ruskom filme. Zapli sme radiátor, ale stále je tu ako v ruskom filme. Tak stojíme pri zapnutom sporáku a ohrievame sa nad hrncom z vodou, ktorá práve vrie. Čaj zahrial aspoň zvnútra aj to len na chvíľu. Zima je inak stále rovnaká, radiátor akoby ani nebol.
19:00 Stále je zúfalá zima. Zaliezli sme do spacáku, nech je už len zima, nie zúfalá zima. Pomaly sme zaspávali, keď došiel Ďoďo, Maja a „hravý“ Eben (tzv. Baskerville alebo Fukušima).
21:00 Po intenzívnom hľadaní vývrtky v chate, vo vakoch, v autách, sme museli skonštatovať, že vývrtka asi nebude. Vínko sme teda otvorili alternatívnym spôsobom. Prešli sme pracovné veci na piatok – čo máme, čo nám chýba, aký je plán a ďalej sme pokračovali v načatom večere spoločensky.
23:59 Okrem iného sme na papieri postavili Kelvinom prekvapkávač, Eben pomaly stíchol, Maja už dávno spala, tak sme si povedali, že sa pridáme.
00:30 Obdivuhodne skoro sa ide spať. Dobrú noc všetkým.
Piatok, 18.11.2011
07:00 Ďoďo vstával skoro a my samozrejme s ním. Aj keby sme veľmi nechceli, spev Ebena z chodby nám vysvetlil, že inak sa nedá.
10:30 Eben sa skamarátil so psom od vedľa a okúpal sa v Ružíne.
12:35 Konečne sme si pripravili raňajky. Podarilo sa nám zažehnať krízu s tabuľami (tie veľké veľmi viditeľné žlté tabule sme nemohli asi hoďku nájsť a už sme vymýšľali rôzne stratégie). Našli sa presne tam, kde mali byť. Predsa v garáži.
13:30 Po obede/raňajkách sme si ľahli do teplých spacákov. Prišiel Ďoďo, ako veľká voda, a zrušil nám našu siestu – zobudil nás, už po 2-krát!
14:00 Ďoďo odchádza stavať trať, v lodi má okrem Maji a materiálu aj Ebena. Môžeme spať ďalej 🙂
15:20 Doteraz sme robili ružičky z krepového papiera a popíjali Žubrovku s džúsom. Zábava úžasná:) Došli Mudík str. a Mudrík ml. Meggy sa veľmi teší z rodinného stretnutia, tak veľmi, že šla urobiť čaj. 🙂 Nočák sa pomaly blíži.
16:30 Došiel Ďoďo. Asi už postavil trať, ale neviem presne. Volal Branko, že by rád izbu rezervovať. Ako poviete, šéfe 🙂 Boli nás pozrieť dvaja památníci-vodáci. Na nočáku boli pretekať na 2.ročníku. Slušné.
16:30 Mima povedala Ďoďovi: „Ja si nechám poradiť!“
17:01 Žubrovka chutí dobre! Eben zjedol všetky koláčiky z lístkového cesta, ktoré ešte ostali. A také fajné boli.
17:30 Mima sa práve dozvedela, že veľa vydrží, a preto je stále sama. Eben je konečne ticho a je dokonca suchý. „Bebík staval trať“, ako nám povedala Maja. Došla Žubrovka 🙁
18:10 Pijeme KB. Došiel prekvapkávač. Ďoďo nevedel, či sa má viac tešiť Oxane alebo prekvapkávaču. Došla aj Muška a ZOVT Prešov.
Niekde v danom čase: Mima, chudinka, sa musela hrávať s bábikami a nemohla si postaviť kvapkač. „Už som ťa ostriekal a ešte nič?!“, povedal Meggy neznámy.
19:00 Zasa niekto nespláchol na záchode!
20:00 Ďoďo … Nerušte Mimine Kruhy (Noli Turbare cirkula Mimas)
21:00 prišli Kupčíkovci a Janči, Leo, Mišo, Deny, postupne skoro všetci.
21:10 Janči sa pýta: “Ona sa fakt volá Južka?“.Leo sa pred chvíľou zvítal s Muškou: „No, čau Muška.“ Ľudia namiesto rozprávania kričia akoby boli hluchí.
22:07 Ďoďo si založil detský klub. Hral s nimi skrývačku. Malo to jeden drobný problém, na chodbe bola totálna tma. Stratení Mudríkovci sa konečne našli, došli z Prešova. Ľudia pomaly prichádzajú, chata sa plní. Intenzita rozhovorov stúpa. Banko a Zoli ladia gitary, Šani harmoniku. Ďoďo rieši, že na izbe je príliš teplo. Eben sa zobudil.
22:45 Peťo Najdek hovorí Meggy: „Sex dnes nebude.“
23:00 Branko hrá staré vypaľovačky s Prešovčanmi a vyzerá pri tom, akoby bol na výkone trestu. Deny sa na tom celkom slušne zabáva. Leo, Janči, Mišo a Kajo šli po Janku Zuberskú a Gorazda.
23:10 Stanka a Branko spievajú v tónoch vlkov za splnu mesiaca. Feri dáva druhý hlas.
….a potom sa už sa minul prázdny papier, našťastie!
Sobota 19.11.2011
V sobotu doobeda poprichádzali ostatní pretekajúci, rekreanti a posily. Ďoďo dostaval trať- bola veľmi dobre postavená, keďže nie všetci pretekajúci dokázali v prvej etape vidieť všetkých 6 značiek.
1 sa nachádzala hneď za štartom- tú si veľmi veľa ľudí nevšimlo, keďže po štarte mali oči len pred sebou a pádlovali ako utrhnutý z reťaze.
2 bola niekde po ceste celkom viditeľná
3 a 4 boli tiež niekde po ceste. Postavené skoro oproti sebe, každá na inom brehu. Väčšina tých čo hľadali azimut na 3 si 4 všimli, ale tí čo ho mali na 4 už 3 prehliadli.
5. bola veľmi „viditeľne“ na ypsilonke v ramene smerom k priehrade a 6 bola tiež niekde na brehu.
Na obrátke, 5 minút po štarte vlastnej posádky dôjde Leo: „Kde je Monty?“
Preteky sa začali, skončili, ceny boli udelené. A kto vyhral? No, bolo ich viac, všetkých nájdete tu.
O polnoci sme sa presunuli do tunela na tradičný polnočný chorál, kde sa ako vždy zabávalo a tancovalo za hudobného sprievodu.
Nedeľa 20.11.2011
Záver z Miminho pohľadu: Netuším koľko bolo hodín, ale ako som vyšla pred chatu, tak som sa do nej nedostala pár hodín – upratovane tunela, lúčenie, hľadanie vecí a všetky tie krásne maličkosti. Po návrate do chaty bolo už skoro upratané. Super, vďaka všetkým zúčastneným, tento rok to šlo ukážkovo.
Z Meggynej strany: Netuším koľko bolo hodín, ale ako som vstala a začala som umývať riady, tak som ich umývala niekoľko hodín – poháre, taniere, príbor a všetky tie krásne maličkosti. Keď som konečne vyšla pred chatu už bolo všetko upratané aj hadica stočená.
Keď sme sa konečne zbalili, odniesli veci do auta a s pocitom, že už len zavrieť a ide sa do Košic sme sa rozlúčili s poslednými účastníkmi, tak prišli na rad kolesá. Áno, Mima fakt menila zimné gumy. Teda, presnejšie, učila sa ako ich meniť. Zatiaľ držia 🙂
Zamkli sme chatu a závoru, prešli tunelom a vyrazili sme smer Košice. Nočák je za nami.
Osoby a obsadenie:
Riaditeľ pretekov: Mima Brašková
Technický riaditeľ: Ďoďo Ivanecký
Hlavný rozhodca: Milan Šujanský
Riaditeľ stravovania: Stanka Bachledová
Pomoc, bez ktorej by to nešlo: Branko Bugorčik, Meggy Mudríková, Maja Ivanecká, Matej Koperdák a mnohí ďalší
Pretekári, diváci a iné druhy prizerajúcich sa.
Mima a Meggy