Tento rok sa konal jubilejný 40.ročník nočných orientačných pretekov a k tomu ešte 17. november vyšiel presne na sobotu. Tradične, ako bolo zvykom, zábavychtiví a hlavne tí čo sa potrebujú aklimatizovať dorazili na chatu TUKE na Ružín v piatok. V tomto dobrom ročníku došlo z hľadiska kapacity lôžok a kvantitatívneho a kvalitatívneho spánkového režimu ku vylepšenia v podobe postavenia veľkého vojenského stanu pred chatou. Vo väčšine prípadov mala externá spoločenská
miestnosť pozitívne ohlasy. Piatkový večer prebiehal vo veselom duchu, hrania na gitarách (Branko, Zoli) a iných nástrojoch (Alex), spievaní a ochutnávke doma vyrobených tuhých (Stanka, Jana) a tekutých (všetci) dobrôt. „Ďakujem za umytie plechu od jablkového koláča“, Jana.
V tento večer sa otestovala aj stabilita stanu. Poniektorí „statici“ sa pri tancovaní vešali a krútili okolo nosných stĺpov. Vďaka výkonnému ohrievaču, ktorý zabezpečil Peťo Najdek, bola teplota v stane pri sedení prijateľná. Blatu v stane sa nepodarilo vyhnúť nikomu.
V sobotu ráno sa vstávalo v pohode, vďaka odhlučneniu chaty, aj keď v niektorých prípadoch platila Zoliho hláška: „ Čo si nepamätám, sa nestalo!“, do bodky. Doobeda poprichádzali ostatní pretekajúci a zvedavci. Organizátori (Ďoďo a Matej) pripravili trať, pretekajúci menili, doplnili zloženie hliadok a doladili taktiku. Počasie na pretek bolo výborné. Na 17.november teplo, bezvetrie a ešte k tomu aj Ružín naplnený na maximum. Na trať vyštartovalo o 14.30 a aj sa vrátilo po druhej etape celkovo 18 hliadok. Tradične najviac hliadok bolo v kategórií mix (aspoň 1 žena v hliadke) s počtom 14, 3 hliadky kajak a 1 hliadka muži. Prvá etapa končila v hoteli Sivec, druhá etapa začala po zotmení z toho istého
miesta v opačnom poradí ako hliadky prišli. Po dorazení do cieľa vďaka Stanke, ktorá je šéfkou kuchyne, každý pretekajúci dostal fajný čajík a teplé párky s chlebom, horčicou. Po vyhlásení výsledkov pretekov a HROZEN CUP-u (organizačný výbor hodnotil kreatívnosť masiek hliadok) sme vodácku sezónu ukončili polnočným spevom a tancom v starom železničnom tuneli. Kto mal chuť a sily presunul sa z tunela späť do stanu, kde sa zabávalo až do rána bieleho.
V nedeľu doobeda nastalo upratovanie chaty, viazanie lodí, balenie stanu a „najobľúbenejšia činnosť“ vyťahovanie a stáčanie hadice na vodu. Väčšine sa nechcelo odísť, lebo bolo super.
Kto neprežije „Nočák“, nikdy nepochopí ten úžasný pocit, atmosféru dobrej nálady, lásku, priateľstvo jeden k druhému a zároveň úctu. A verte nie sú to len preteky, ale omnoho viac.
By Jana Šimčáková