Čerťáky- oficiálne sa jedná o Čertove prúdy na Vltave v úseku Lipno – Vyšší Brod. Ide o krásnu divokú vodu, ktorá tečie len raz ročne, keď sa púšťa voda z priehrady.
Naša Kamikse grupa bola tvorené mnou (Meggy), Miťom, Brankom a Maťom. Miťu sa už predtým tejto akcie zúčastnil, takže ako jediný z nás vedel, o čom čerťáky sú a aká zábava nás čaká. Po dobrej kávmm na bratislavskej pumpp (bratmm) sme za západu slnka prekročili rakúsko-slovenskú hranicu. Vo štvorici pred opicou a s dobrou hudbou sme mali
pohodovú cestu, až na hodinovú zápchu okolo Viedne. Do kempového miesta – futbalové ihrisko, sme dorazili pred pol druhou v noci, čo vôbec nebolo neskoro, lebo zábava bola v plnom prúde. Zvítali sme sa, postavili stany kde sa dalo ( nikde sa už nedalo) a dali po pivku (jednom).
Sobotné ráno bolo ťažké. Samozrejme kvôli nedostatku spánku a únave z dlhej cesty. Aj keď bolo podstatne chladnejšie ako celý týždeň predtým a zamračené, všetci boli optimisticky naladení. Mne ako šoférke bolo vysvetlené kde je koniec splavu (pôjdeš do tej dediny, tam kdesi zabočíš, a však uvidíš, kde je veľa vodákov) a chalani šli plaviť celý úsek. Pridali sa k nim ešte Olejárovci a Pali Hronský. Branko zlomil pádlo, ale inak vyzerali na konci šťastní a spokojní. Po obednej sieste išli Žolkovci s Palim ešte raz po perej Papírna. Tento krát sa nič nezlomilo ani nepokazilo, iba počasie, lebo začalo celkom nepríjemne pršať.
Večer bola sľubovaná veľká párty – stál tam nejaký stage, na ktorom podľa fotiek vystupovali viaceré kapely a ľudia tancovali v blate 🙂 Naša parta sa schovala do krčmičky kde bolo celkom veľa známych tvári a výborná atmosféra.
Nedeľa nám priniesla slniečko. Idylka- azurko a voda čo má grády, takže šli chalani opäť celý úsek. Ja som šla pôvodne len ako šofér, no ale škoda nevyužiť príležitosť plaviť takú vodu, keď už tam človek je. Poobede som teda aj ja splavila jednu časť s podporným týmom v zložení Valér, Branko a Mišo. Pre mňa jednoducho úžas. V polovici som sa vymenila s Maťom a znova to splavili až do konca.
Pobalili sme suché stany 🙂 a presunuli sa do Rakúska na Enns. Našli sme si pekné miesto na kempovanie na divoko. Druhé auto ( Olejárovci, Pali a Jaro Strnad) malo menšie problémy, vlastne väčšie, keďže sa im auto pokazilo tak, že nešlo naštartovať. Našťastie to bolo len okolo 15 km od nás a ráno sme našli blízko opravovňu.
Opäť sme mali azurko a chalani úsmevy na tvárach po splavení rieky. Obed sme si dali na karimatkách v duchu hesla „dojedz, čo ostalo“ , pobalili a vrátili sa na Slovensko.
Bilancia: 1 zlomené pádlo, 1 pokazené (ale úspešne opravené) auto, 1 Vladove O. uplávané topánky, 1 stratená, dokladmi a peniazmi vybavená Brankova peňaženka, ale zato veľa pozitívnych zážitkov.
Meggy