Výborná akcia sa podarila – 100 jarných kilometrov na „Východnom pobreží“, konkrétne na priehrade Ružín a okolitých kopčekoch Čiernej hory a Volovských vrchov. Kombinácia pádlovania a turistiky, výhľady, divoká príroda aj záblesky civilizácie a industrializmu plus miestne gastro a guláš na chate – skvelý koktejl vnemov, chutí, vôní a športových výkonov, napokon sa aj podarilo dosiahnuť tých 100km za tri dni…
…ale pekne po poriadku. Morské kajaky a turistika, spolu 100 kilometrov. A to všetko na jar, krátko od otvorenia sezóny. Bol to po roku ďalší pokus priniesť niečo iné a zaujať nedočkavých vodákov v rozbehu sezóny.
Ešte týždeň pred akciou to bolo na Ružíne na krátky rukáv, no v deň D, to bolo veru na čaj s rumom. Meteorológovia to avizovali dlho dopredu a na potvoru im to vyšlo. Preto sa prihlásili iba najodolnejší vodáci. A tých nie je zas až tak veľa.
100 kilometrov bolo rozplánovaných na tri dni, s bázou v našom „tréningovom stredisku“ na Ružíne, Chata TU Košice. Účastníci sa zbiehali postupne, takže nie všetci si môžu pripísať 100 km (nemiestny žart kronikára).
V piatok bola partička v počte 4 na Sivci (západ 2 aj východ 2). Dovideli až na biele Vysoké Tatry, pražilo na nich slnko, ale poletoval aj sneh, no, APRÍL.
V sobotu bol nepríjemný vietor, ale napriek tomu vyrazila partička v počte 6 (3:3) smerom na Margecany a trochu aj proti prúdu Hornádu. Potom odparkovali kajaky na dohodnutom mieste v Jaklovciach a vyšliapali na Šľuchtu. To je kopec, z ktorého dovidideli na chatu. Po zostupe sa posilnili v Pytliakovej krčme a potom zabojovali s vetrom pri návrate na bázu. A zase to bolo na čaj.
V nedeľu sa partička scvrkla na počet 4 (3:1) a vydali sa na plavbu do Košíc, kde na nich čakali 3 prenášačky a čerešnička na záver, oplach v našej milovanej Ťahanovskej vlnke.
Traja statoční absolvovali všetky kilometre (Feri čoby líder a Maťo i Vierka zo západných končín) a s nimi prišelci a odpadlíci (Branko, Jordán a Tomi). Tak čo Feri, o rok ďalšia stovka?