Formatovana tlac a PDF

Sázava tour II – správa od Janky Š.

Sázava, 26.7. – 2.8.2014

s1Tak ako sme si to sľúbili pred rokom na Sázavu „Zlatou rěku“ sme sa opäť vrátili.
Síce v menšom počte, ale o to veselšom zložení. Poučení o náročnosti rieky a s ohľadom na aktuálny prietok, začínali sme v Kácove km 88,5 (pivovar = lacné a dobré pivo). Prehodnotili sme vek, sily, počet jezov a znížili počet naplavených kilometrov na deň oproti minulému roku, nech máme viac času „na kultúru“.

Do Kácova sme prifrčali v sobotu ráno 26.7. po dvoch prestupoch v Kolíne s2a Ledečku. V Posázavskom pacifiku z Ledečka do Kácova sa ku hlavnej skupine pripojili Heľa a Gréta. Heľa si vybrala z dvoch vagónov ten, v ktorom sme neboli. Presun ku nám si naplánovala na „obrovskej zastávke Vranice“, s komentom sprievodčičky „To snad není možný“. V kempe u Kouzelníka po dvoch hodis3nách čakania na autíčko Dronte s loďkami sme zistili, že už nás čakajú 20 m od bufetu. Tak sme sa nalodili, traverzli do pivovaru a čakali na Stanlyho, pričom sme si doplnili tekutiny v plasťákoch a Ivetke venovali k „50“ malý loďáčik.

Prvý deň po 6km plavenia našla Smejo pekné miesto na nocľah – Masarykův s4tábor. Po hlasovaní nebolo jasné či ostávame, ale úraz Hely, ktorá si na móle rozťala nohu rozhodol, že nocujeme a šijeme. Boli sme tam skoro sami, pivo nám chutilo, urobili sme vatru, Stanly ukázal jánošíkové preskoky. Hygiena bola v Sázave, Jožovi sme domaľovali  indiánske znaky, aby pri miestom toteme a típí splýval s okolím.

s5Druhý deň sme pomaly prišli do Českého Šternberku km 75,5, hradom všetci
pohrdli, prišla prvá spŕška, časť skupiny ju prečkala pod mostom, časť v krčms6e bez piva. Jez sme všetci dali, aj keď je nebezpečný. Plávajúci bar pod ČŠ nás trochu zdržal, Marc
elko malbrigádu, umýval poháre a my sme s7pokecali s IT výčapníkom pri pive. Deň sme ukončili v Ratajach n/S, každý si pozrel mestečko, niečo zajedol, Smejo a Mišo spočinuli na loďkách, s8unavení fotením okolia nechceli stavať stan (Tukan a Vydra hotel).

Tretí deň na jeze Ledečko km 67,3 Mudríkovci ukázali umenie splavenia lodí na nebezpečnom mieste, akurát zabudli na pasažierov. Kuchelník s9v Ledečku nám zvlažil rozhorúčené telá šlaufíkom a Jožo sa ozdobil cukríkovou retiazkou, aby ženy v prípade potreby doplnili cukor. Za Ledečkom je miesto kde Sázava tvorí skoro 180°-vú slučku, nakoľko vody v Sázave bolo čím ďalej „neúrekom“, Smejo s10navrhla loďky stadiaľ pretiahnuť, čo by bolo rýchlejšie ako splavovanie. Prvé kvapky dažďa nás priviedli do kempu Sázavský ostrov, kde sme boli nútení prečkať búrku. Na jeze Černé Budy km 54,7 nás opustili Heľa a Stanly kvôli jobu. Kritický deň z minulého roku sa presunul z Ratají do Hrocha, km 53,0 (Smejo, Ivka), kde nám nemal kto zahrať na gite a tak sme si siedmi zahrali žolíka (nehrajte v takom počte, nebudete mať čo ťahať).

s11Štvrtý deň po doporučení:” Asi by se neměla vynechat hospoda Na Marjánce”, tam nás čakali Synové výčepu + Vobješená blondýna. Na tretí pokus nemali svíčkovou, ale zato mali funkčnú blící mísu. V Choceradech km 43,6 Smejo so Sašou chceli dať zabaliť Jožovi a Jane vysnenú svíčkovou, opäť nič („iba v stredu“, „došla“, „cez víkend“, „iba na obed“). V Poddubí km 40,5 pod cestným mostom sme pohrdli nocľahom (trocha hluku) a prečkali dážď. Nakoniec nás na nocľah stiahol chlapík z Bajkonúru za prijateľnú cenu.

s12Piaty deň spoločné ženské rybacie raňajky nám začali pomalú jazdu do Čerčan. V Čtyřkolách km 35,7 sme hádzali mrkvu rodinke nutrií, ktorou pohrdol kŕdeľ kačíc súžitiacich s nutriami. Na ľavom brehu pred jezom Čerčany km 33,5 je s13osvěžovna, osobne sa nám zasa nepáčila. Po dlhšej ceste vyhladnutí sme konečne v starom mlyne pri jeze Městečko km 29,2 dostali výbornú svíčkovou. Prvý a posledný tip na nocľah u Kocoura sme zavrhli kvôli 300 m šlapaniu do kopca a nocľahu vedľa staveniska. Nasledoval „sen vodáka“ (pekné kamene bez vody) na jeze Nespeky km 27,7, kde MVE zobrala skoro všetku vodu. Smeja po vodnej turistike pred infarktom zachránila Mišova zelená. Vodočet v Nespekoch pri vodnom stave, aký bol, sme premenovali na vodonečet. Prišiel letný teplý slejvák, ktorý Dana psychicky s14neuniesla a založila „Kemp u Dany“. Miestnou špecialitou tohto kempu je stavanie stanu v najväčšom lejaku, ktorý zase psychicky neuniesol Jano a tresol kevlarovými tyčkami o zem s patričným komentárom „sa na to môžem …“. Po založení základného kameňa sme kemp zrušili a tak jej nič neostávalo ako 3in1 HUSKY stan (stan + bazén + vírivka) rýchlo zbaliť a ísť ďalej.

Úvaha ako by to prebiehalo v kempe u Dany:

  1. Postavenie stanov
  2. Dáme variť 1,5l poslednej vody pre 11 ľudí
  3. Voda zovrie
  4. Marcelko ju vyleje
  5. Vyhlásime stav stroskotání
  6. Pobalíme mokré stany
  7. Vyberieme čelovky
  8. Dáme nočný splav do Týnca n/S

s15Pri ďalšom hľadaní nocľahu sme zistili, že v Čechách majú jedinú mierku 1,5km (už jenom kilometr a půl). Nakoniec to bolo cca 10km od Kocoura. Hlavy sme zložili v Týnci n/S km 19,6. Pri príchode nás oskalpovali vyberačky kempu, ešte pred postavením stanov. „ Je ti špatně? To je z vody! Proto rychle do hospody!“

Šiesty deň začal šutroviskom na jeze Týnec a odvtedy to bola makačka. Na jeze Brejlov km 17,0 sme vzdali hold vodákovi, ktorému pred rokom ľavá strana zbořeného jezu zobrala život a šli sme sprava. Na jeze Kaňov km 16,2 sme s18konečne našliVobješenou blondínu a Jano sa do nej zamiloval. PS: bola to asi  tiež vod
áčka. Jana s Jožom a Marcelkos19m dali prvú a poslednú kúpačku akcie, voda tiekla, ale nezvládli vyhýbaniu sa šutrom s plne naloženou loďou. Zakempovali sme na divoko pri rieke, kačkách, nutriach v Kamenném přívozu km 11,0.

s20Hrali a spievali sme, kým nezavreli krčmu a mali sme ešte lepšiu svíčkovou ako v mlyne. s21Vietnamka nám dopĺňala všetky zásoby jedla a pitia.

 

Posledný deň plavby sme hneď na začiatku pochopili z čoho je odvodený názov Kamenný přívoz. Na jeze Žampach km 9,8 nám nekamaráti vodáci „uľahčili“ s22prechod loďkou, ktorú nechali na jedinom mieste, kde sa dalo prejsť. Od tohto miesta začal najkrajší úsek Sázavy, trampské osady, perejky, skaly, ponadkaňon šla Posázavská stezka. Konečne sme pochopili o čom spievame pri večerných ohňoch. Doplavili sme do Pikovíc km 3,6, kde nás už čakalo autíčko Dronte. Smejo s Mišom ešte navštívili Žampašský viadukt a vs23ydali sa hľadať Nedvědovcov do Lúk pod Medníkem, čo sa aj podarilo a korisťou bol podpis Frantu na pádlo. Akciu sme s opätovným príchodom Stanlyho ukončili ohníkom, spevom. Sklamaní z Pikovíc vylepšili sme trampský profil žúrkou v hospode na nádraží. O rok pokračujeme naše putovanie, plavenie na Vltave 2015.

Poznámka cyklistky Ivetky, ktorá bola splavovať prvý krát: „ Vcelku sa vodácke a cyklo výlety nelíšia – ide sa z krčmy do krčmy. Cyklisti to, ale majú ťažšie, lebo im môžu dať fúkať.“

Jana

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Sleduj nás!

Facebook Picasa YouTube Vimeo RSS Feed