Spomienky na LŠK 2011 pomaly vybledli, neoprény, stany a spacáky vyschli. Jeseň je v plnom prúde a vodácka sezóna sa pomaly končí. Správny čas na vodácku akciu, nie? 🙂
Akcia s krycím názvom postLŠK nie je nič viac ani nič menej ako stretnutie účastníkov Letnej školy kanoistiky a ďalších spriaznených duší vodáckych. Tentokrát sa vodácka akcia zaobišla bez vody – rieka žiadna a prvý sneh v Západných Tatrách sa už roztopil. To nás ale neodradilo a v hojnom počte sme sa stretli v úžasnom prostredí Západných Tatier, na chate Červenec.
Ako každá správna akcia, začali sme meškaním. Meškali vlastne všetci, akurát niektorí viac, niektorí menej. Tí šťastní, čo meškali menej, začali svoju púť na chatu ešte za vidna. Tí, čo meškali viac, mali tú česť vychutnať si túto cestu za tmy. Zážitok to bol intenzívny. Na chate sa stretla veľká časť klubu, ale aj noví nádejní členovia, priaznivci a iné spriaznené duše. Dokonca aj KAMIKSE OZ Bratislava vyslalo svojho zástupcu.
Plán na víkend bol vcelku jasný – turistika. Večer po príchode sme teda posedeli, porozprávali, zhodli sa na fakte, že už ani na konštanty sa nedá spoľahnúť a spokojne šli spať. Niektorí do postele, niektorí v spoločnosti psa a 8 diek na terasu – že vraj sú pekné hviezdy, a vtedy sa vo vnútri jednoducho nespí.
Ráno sme vstávali na etapy, a tak sme aj vyrážali na túru. Cieľ bol vcelku jasný – Červenec – Sivý vrch – Babky – Červenec. Nádherný výhľad na Roháče z hrebeňa sa z hodiny na hodinu zlepšoval, až do stavu, keď bolo vidno len hmlu. Proste krása 🙂 Nás to ale neodradilo. Oplatilo sa. Na Babkách už okolie vidno bolo a cesta spať skratkou (cez pasienky, lesy a lúky) tomu celému dala dokonalú bodku.
Na chate sa už medzi časom začal pripravovať guláš. Po taktovkou Stankinej varešky sa viacerí pustili do škrabania, krájania a sekania. Výsledok bol, ako inak, vynikajúci. Chutilo každému a bolo dosť pre všetkých – ideálna kombinácia. Večer sa začal gulášom a pokračoval oficiálnym programom, ktorý si pre nás Ďoďo s Ivkou (inak organizátori akcie) pripravili.
Hlavný bod programu – udeľovanie cien a lá „Zlatá malina“. Cenu v kategórii „najoriginálnejšie tričko z LŠK“ získala Janka Šipčík – mašľa cez prsia. Cenu v kategórii “najväčší alkoholik alebo čo nespravím pre 6 fliaš šampusu“ získala Ivka, lebo kvôli alkoholu bola ochotná aj zo školy vyletieť. Ako vrchol večera bola udelená Zlatá malina za TOP výkon počas LŠK, teamu„som blondínka a nehanbím sa za to“ . Výherkyne, tzv. blondínečky v zložení Meggy, Mima a Anež (neprítomná) s nadšením privítali tričko od Ďoďa a Viktora (neprítomný) a slušne sa poďakovali. DÍKY ĎOĎO 🙂 Na moju nevinnú otázku, a prečo aj parochne sme nedostali, keďže ani jedna z nás blond vlasy nemá som dostala rovnako nevinnú odpoveď. „Blondínka je stav mysle, Mimuš,“ usmial sa na mňa Branko. 🙂 Touto filozofickou odpoveďou sa pomaly oficiálna časť skončila a začala sa tá spoločenská. Bolo veselo až do rána, tak ako sa patrí.
Ráno sme sa opatrne pozobúdzali, naraňajkovali a pomaly sa začali chystať na odchod. Niektorí si ešte odskočili na prechádzku na Babky, niektorí len tak na kopček nad chatou a niektorí sa už pobrali rovno preč. Posledná fotka pri odchode z chaty, cesta dolu k autám a ide sa smerom celé Slovensko, podľa toho, kto a kam mal namierené.
Kto bol, zažil, kto nebol, môže len ľutovať a dúfať, že bude aj budúci rok. Vďaka patrí organizátorom za zorganizovanie, šéfom varešiek za manažment gulášu a účastníkom za účasť.
mima
Kontrola detailov: Ďoďo