Už dlhšie vo mne klíčila myšlienka trocha sa spriateliť s morským kajakom. Ísť si zapádlovať na pár hodín je síce fajn, ale stále to nie je ono a keďže morský kajak je vynález severských krajín, prišlo mi celkom rozumne využiť predlžený víkend a niekam vyraziť.
Predpovede meteorológov nie sú síce priaznivé, ale myšlienka na pádlovanie sa už hlboko zakorenila v mojej hlave a nie a nie mi dať pokoj. Piatok ráno sa mi moc z postele nechce a navyše vonku zúri poriadny vetrisko. Nakoniec lenivosť prehráva svoj boj a ja sa rozhodujem isť, po krátkej prechádzke, aj keď nerád zavrhujem pôvodný plán a rozhodujem sa kvôli vetru vynechať.
Nervózne hádžem veci do kufra auta a rýchlo navezujem loď. Už sa neviem dočkať až sa budem hojdať na vlnách. Konečne som na mieste, výbava na táborenie mizne v úložnom priestore kajaku, ja sa naťahujem do hydra a začínam ukrajovať prvé metre. Na začiatok ma čakajú asi dva kilometre proti prúdu a hlavne vetru, loď sa správa výborne, drží smer aj v bočnom protivetre, to sa ale nedá povedať o mne. Sily mi rýchlo ubúdajú a kúpem sa vo vlastnom pote. Párkrát musím postáť a vydýchať sa. Konečne prichádzam pod hrádzu priehrady, až tu si naplno uvedomujem silu vetra, cez haťové polia sa prevaľuje voda a s rachotom padá dole. V duchu chválim rozhodnutie neísť na priehradu. Vlny odhadujem asi na meter a vietor frázou “aj dospelý chlap má problém udržať sa na nohách“. Rýchlo stáčam loď do závetria zimného prístavu a prichádzam k zakotvením lodiam. Pískam na kamaráta čo drží službu, kým ma zaregistruje a vychádza z vyhriatej kabíny, dožičím si pár dúškov teplého čaju z termosky ako odmenu za vynaloženú námahu. Asi dvadsať minúť sa bavíme, ale z kajaku sa mi moc nechce a začína mi byť aj zima, lúčim sa a vraciam sa do hlavného toku. Živly proti ktorým som predtým bojoval mi začínajú pomáhať a úsek ktorý mi trval asi hodinu zvládam teraz za približne 20 min. Predchádzajúca namáha ma ale za následok, že som celý zmáčaný, začínam strácať cit v prstoch a prichádza na mňa útlm, telu chýbajú cukry. Rýchlo si nalievam čaj nanešťastie je nesladený. Termosku s osladeným čajom som bezpečné uzavrel v komore kajaku, nadávam si za túto chybu a za trest sa nútim pádlovať. Vietor sa za prvou zákrutou ukludňuje a prúd sa zvoľní. Stále bojujem s krízou, zíva sa mi a najradšej by som si zdriemol, asi po hodine pristávam a robím si krátku pauzu. Sťahujem rukavice z ruky, nechutná bolesť mi vracia cit do prstov. Začínam mať pocit že mamina ranná poznámka „niekde sa musela stať chyba“ (po mojom oznámení že idem na vodu a vrátim sa až zajtra) sa asi zakladá na pravde. Násadám naspäť do lode, po ďalšej pol hodine prestávam vnímať pádlovanie a aj ruky sú v pohode, smejem sa nad predchádzajúcimi čiernymi myšlienkami a užívam si pádlovanie ľudoprázdnou zimnou krajinou, kde mi spoločnosť robia hlavne vodné vtáky. Do cieľa prichádzam spokojný a včas, aby som stihol vybudovať tábor a nachystať drevo na oheň. Večer trávim pri táboráku, po zotmení sa trhá oblačnosť a mesiac osvetľuje okolie, do splnu mu chýba ešte pár dní. Spokojný zaliezam do spacáku a zaspávam.
Noc je pokojná, budím sa až na východ slnka, ale nechce sa mi vyliezť do zimy, tak fotím z vyhriateho spacáku , po chvíľke znova zaspávam. Budí ma praskanie konárov na opačnom brehu, prechádza sa tam poľovník so psom, našťastie po chvíli prichádza auto a on odchádza, nemám chuť niekomu niečo vysvetľovať. Nútim sa vyliezť zo spacáku, rozkladám oheň a varím čaj. Odvoz mám dohodnutý na 14:00 asi dve hodiny pádlovania po „prúde“. Zvyšný čas trávim varením raňajok, kávy, čaju do termosky a balím tábor. Pred odchodom si doprajem ešte krátku prechádzku po okolí. Nachádzam sa na ostrove dlhom asi 1 km a širokom 200 až 500m. Lesníci sem moc nezasahujú, tak príroda sa tu môže správať po svojom, s chuťou sa predieram lesom a preliezam popadané stromy pri čom plaším srnku. Nakoniec je čas vyraziť, vraciam sa ku kajaku, rýchlo sa prezliekam do hydra a leziem do lode. Pádlujem na skoro stojatej vode, ale baví ma to a začínam ľutovať že musím domov. Vyrovnávaciu hať Selice prenášam v pohode a za chvíľu som na dohodnutom mieste, kde na mňa už čaká auto. Ešte chvíľu sa motám na brehu a dopíjam čaj. Nejako sa neviem rozlúčiť s riekou, ktorá mi dva dni robila spoločnosť. Nakoniec odchádzam s vedomím že na jej brehy sa budem ešte veľakrát vracať.
Ivan Dobry
Prejdený úsek: rieka Váh od VN Kráľova po kompu v obci Vlčany
Kajak: PRIJON – MERLIN
Dátum 6.-7.1.21012