Mal to byť môj prvý vodácky maratón.
Ako obyčajne, pri mojom šťastí sa mi deň pred maratónom pokazila ruka a teda v sobotu ráno som prišiel na lodenicu s tým, že do lode nenasadnem, a teda nebudem súťažiť spolu s Nikou v kategórii zmiešaných deblíc.
Tak sa spustila registrácia a zdá sa, že najpočetnejšou kategóriou boli zmiešané deblice.
Za Kamikse sa vytvorili posádky s číslami 31, 32, 26, 43 a 38. Ja som mal byť súčasťou posádky 32, ale bol som nahradený mladou slečnou. Aj tak som si povedal, že si maratón nenechám újsť, že sa ho zúčastním ako pozorovateľ a fotograf. Po registrácii všetkých posádok a naviazaní lodí sme vyrazili do Lodiny, kde nás čakalo nádherné počasie a super atmosféra. Všetky posádky sa pripravovali na štart. Obliekli sa, rýchly suchý tréning a spoločná koordinácia posádok Kamikse. Taktiež som plne podporil naše zmiešané posádky a doržiaval som pitný režim.
Potom sa už začali objavovať lode na vode a preverovala sa ich funkčnosť. To posádka s číslom 31 ešte netušila, že sa budú plaviť na Titaniku. Aj Branko v dostatočnom predstihu vyšiel na vodu a overil spôsobilosť svojej lode. Tu už Janko vedel, že ich loď je vlastne ponorka. Kým posádka 31 rýchlo hľadala riešenie pre svoj problém, posádky 32 a 43 sa pripravovali na štart maratónu. Na šťastie pre posádku 31, každý zaregistrovaný dostal nálepky. A vieme aj prečo. Ako prvá pomoc pre loď.
Posádke 31, to však nepomohlo, čo však pri samotnom štarte netušili. Stihli sa však nalodiť a bolo odštartované. Všetky lode vystrelili smerom na Košice maximálnou rýchlosťou. Úvodná mela mi pripomínala štart F1. Po úspešnom štarte som sadol do auta a premiestnil sa do Lodiny pod most (nie ako bezdomovec) a čakal sam na jednotlivé posádky, aby som ich zachytil na fotkách.
Pozerám, fotím – priebežné prvé miesto, za ním v tesnom závese druhý v poradí, potom tretie miesto a konečne vidím aj prvého zástupcu Kamikse – okolo mňa si to na priebežnom štvrtom mieste šinie Branko. Branka prenasledovala naša najlepšia mužská posádka s číslom 38 na priebežnom piatom mieste. Ich nasadenie bolo maximálne. Rovnako aj posádka s číslom 43 si to prefrčala okolo mňa v plnom nasadení. Posádka 31 m len stihla zakričať, nech im zoženie lepiacu pásku a posádky 32 som sa ani nedočkal. V miestnych potravinách mi pani predavačka ponúkla pásku na lepenie peňazí, ale usúdil som, že by to posádke 31 veľmi nepomohlo. Tak som sa premiestnil pod ďalší most a monitoroval som jednotlivé posádky a samozrejme ich aj povzbudzoval. Dokonca okolo mňa prešla aj posádka 31 na celkom slušnej pozícii. Zmenili taktiku, ako sa zbaviť vody z lode a nevylievali ju, ale priebežne počas jazdy vyčerpávali. Ukázalo sa, že je to efektívnejšie a nestrácajú čas ani pozície.
Potom som sa premiestnil asi na najzaujímavejšie miesto na trati – pod most v Kysaku. Najprv prešli s veľkým náskokom prvý traja súťažiaci. Potom v tesnom závese naše dve najrýchlejšie posádky 26 a 38, dokonca si Branko urobil aj krátku prestávku pri brehu. A potom sa prirútila zahraničná loď – štvorčlenná posádka maďarských súťažiacich. Manéver pri strome nezvládli úplne najlepšie a za moment sa už kúpali vo vodách Hornádu. Postupne ich výkon bol obdivovaný okoloidúcimi posádkami – aj našou posádkou, ktorá si poctivo v lodi viezla veľké zásoby vody z Hornádu. Nakoniec sa im podarilo nalodiť a pokračovať v ceste do cieľa. Konečne som sa dočkal aj mojej posádky s číslom 32 a musím povedať, že to bola najkrajšia zmiešaná posádka v štartovom poli 🙂 A teraz som sa už mohol presunúť do cieľa do Trebejova.
Titanic došiel do cieľa s dostatočnou zásobou vody z Hornádu a mohlo sa začať s dopĺňaním energie. Po dobrom jedle a doplnení tekutín sa jednotlivé posádky vybrali už nesúťažne do Košíc, kde som ich čakal na Ťahanovskom moste. A tu mi došla krata vo foťáku:)
Aj keď som sa neplavil, musím skonštatovať, že to bol príjemne strávený deň a teším sa, že o rok už budem môcť aj ja súťažiť.
A ako sme dopadli:
– Majka a Janko – 1.miesto, C2 mix
– Valér a Maťo Žolko – 1.miesto C2 muži
Števo (úpravy Mima)