Menu Zavrieť

Bialka 2011 (prvá)

(by Milan MGC)

Na rozdiel od minulého týždňa, ked cez víkend lialo sa víkend 21-22.5 črtal v pozitívnejšom svetle. Oživený web SHMU signalizoval príjemné letné počasie s jasnou oblohou a teplotami okolo 25 C, čo aj vyšlo. Letné búrky z kopovitej oblačnosti nás naštastie nezasiahli, len hrmotali nablízku a trošku popŕchalo. Stretli sme sa v sobotu na sútoku Bialky s Javorinkou, pri Jurgovských šopkách. Vodička tiekla taká stredná menšia – vodočet signalizoval 10 m3/s. Kedže došli aj prešovčania v plnej poľnej, autá sme odteperili až k mostu pri dedine Tribš a okolo 12 tej sme sadli na vodu. Menšie zdržanie spôsobil Ďoďo, ktorý nielenže vysypal hrozienka na Belej :), ale ráno v Blave nasadol namiesto do IC do klasického rýchlika. Vyhováral sa síce na jet-lag, ale skôr by som stratu orientácie hodil na stand-by režim. Naštastie ho teamový šaman doktor Bodrík-Mudrík v Žiline počkal.

Voda tiekla pohodová, slopali sme Bažantovský Radler a pomali sme sa dotrepali ku skokom nad 2hým mostom. Slniečko svietilo, takže niektorí sa rozhodli ovlažiť svoje vyprahnuté telá v miestnych bubláčikoch. Keď sme kúpačov aj ich inventár polapali, pokračovali sme ďalej v splave. Pod mostom v Čiernej Gore sa už okrem opaľujúcej krásky nič zaujímavé nedialo, kačičkovali sme v ramenách a šúchali plťky sem tam o šutre. Tých 5 kubíkov tam skrátka chýba.

Žumpa bola vypnutá, takže sme sa tam poriadne vyumývali, niektorí aj viac krát. Ďoďo síce očakával, že končíme na klasickom mieste – t.j na lúke, ale autá boli až pri moste, takže chtiac-nechtiac musel pokračovať nižsie. Za veľa to však nestálo, kačičkovanie po mokrých kameňoch, hľadanie prietočných ramien. Dobrý úsek bol posledný kilometer pred mostom, kde je opať zopár bridlicových zlomov so šikmými valcami.

O 14.30 sme sa doplťkovali a naložili kajačiky na autiaky, búrka ktorá zatial hrmotala nad Zakopaným odfičala z Tatier ďalej na sever a opať svietilo slniečko. Presunuli sme sa opäť na východiskovú pozíciu, kde sútok obsadila poľská svatba aj s nevestou, ktorá do seba hádzala poldecáky ako drevo do pece. Navrhol som, nech ideme vybozkávať nevestu a ženícha okúpať do Bialky, ale nikto sa nechytal, takže sme sa radšej najedli.

Kedže najedený vodák je spokojný vodák – návrh second run double fun sa ujal a zasa sme vytiahli mokré hydro aj plťky. Svatba sa medzitým spratala, rieka pridala 2 kubíky na 12, takže to už bolo celkom fajn. Valčeky už nielen špliechali, ale aj zastavovali, takže to bol príjemný splavík. Mňa bolel ráno chrbát, takže som od Natálie dostal 2 biele a 2 červené pilule. Celkom šlapali, takže ma nič do večera nebolelo a mal som aj celkom euforickú náladičku.

Okolo pol siedmej sme dopltili do Čiernej Gory k mostu, kde nás už čakala Čujka aj s fľašou fernetu (žiaľ prázdnou), Brankom a dvomi autami. Prezliekli sme sa a hybaj na na základňu, pri salaši sme ešte kúpili trochu syra, ktorý bol zjavne skysnutý, ale inak chutný.
Večer sa pri dvoch ohňoch rozbehla príjemná zábava. Jožko griloval svojich pacientov, pri ohni sme sedeli aj s Poliakmi a Poľkami, ktorí nás ponúkli ich 3 druhmi frndžalíc, nejakou Cintronowkou atď. Fernet krúžil spolu s vínom dookola ako Česi vo Wildalpenskom valci, ale nejako neubúdal. Naštastie sa Joži obetoval a po vydaní posledného chodu [dostali aj Poliaci] ho nekompromisne vypil.

Ráno sme chceli vstať na 9tu, ale všetci zaspali. Ďoďov psík síce brechal čo to dalo, ale aj tak nás z postele nevyhnal. Dofrčal správca z Jurgowa, trošku sme pokecali ako ide život a ponadávali na ľudí, čo na táborisku zanechali 3 vrecia odpadkov. Asi ich už nevládali naložiť do auta. Keď dorazili Prešovčania s Lacom, zasa sme odviezli tragače na lúku pri Žumpe a hurá na vodu. Vody bolo ako vždy zasa menej, ale 11m3, takže to celkom išlo.

Nad skokmi sa Maťa stihla vykúpať a pri vystupovaní si rozťala aj nos. Naty loďku šikovne odlovila, Maťu sme odlovili a zalepili leukoplastom [rana nehlboká] a týmového šamana sme odohnali, že šiť netreba. Na skokoch sa nedialo nič zaujímavé, všetci pekne pohopsali, takže sme doplavili až ku valcu pri bývalej žumpe, kde sme trošku blbli. Ďoďo nám chcel predviesť nejaký trik, ale dvíhal proti vode až na druhý krát. Danka skúšala iné triky a zistila, že eskimák má ešte nejaké nedostatky, takže vykopala – asi 4krát. Maťu som nahovoril, nech sa pichne tiež do valca a aby som podporil jej úmysly, išiel som jej to predviesť ako. Scuda mi po 10s surfovania stočilo bokom a visel som tam na pádle vyľahnutý. Pokusy doprava ani doľava nestáli za nič, len som sa posúval hore dole a voda cezo mňa tiekla. Už som aj rozmýšlal nad otočkou k valcu, keď som sa nejak otočil zadkom a mohol som odfrčať. Škoda, že kamerka zdochla asi 10 minút pred tým…

Na lúčke ako vždy svietilo slniečko, prezliekli sme sa a mrkli sme do novej krčmy v Bialke Tatranskej – Litworowy Staw.pl. Ceny príjemné, dali sme si kyslú polievku, Nalesniky a opekané pirohy s plnkou kapustovo hríbovou. A potom už len horsa domov…

[fotky (C) – Branko tu]