Už dlhšie vo mne klíčila myšlienka trocha sa spriateliť s morským kajakom. Ísť si zapádlovať na pár hodín je síce fajn, ale stále to nie je ono a keďže morský kajak je vynález severských krajín, prišlo mi celkom rozumne využiť predlžený víkend a niekam vyraziť.

Aj vodáci majú Vianoce. Ako v každej správnej slovenskej domácnosti – upratuje sa, napečie sa a navarí a vo vádackom kruhu si zaželáme krásne sviatky. Darčeky však nehľadajte a ani vianočný stromček. U nás sa na Vianoce želá dobrá voda, dobrá voda a dobrá voda. Namiesto stromčeka  posedíme pri vianočnom kajaku.

Ako vlastne vznikol? Asi takto … kde bolo, tam bolo, za mnohými divokými riekami, mnohými padnutými stromami a 7 vodnými elektrárňami … ale nie, bolo to oveľa prozaickejšie. 🙂

Spomienky na LŠK 2011 pomaly vybledli, neoprény, stany a spacáky vyschli. Jeseň je v plnom prúde a vodácka sezóna sa pomaly končí. Správny čas na vodácku akciu, nie? 🙂

Jesenné Šuby-duby, nie je práve tradičná akcia, ale mali sme niekoľko nových tvárí, ktoré chceli sadnúť do kanoe a kajaku, a zároveň nás NP Slovenský raj požiadal , aby sme prišli trochu upratať. Tak sme spojili dobré s lepším a užitočné s ešte užitočnejším a vybrali sme sa na víkend na Ružín.

Upratať občas treba. Aj v našom klube.

Mal to byť môj prvý vodácky maratón.

Začalo sa to na LŠK, keď sme si večer užívali oddych a pohodičku pod altánkom. Viacerí sa zmienili, že idú na Salzu, pozrieť spriatelenú letnú školu kanoistky alebo len tak splaviť. Pohár vareného vínka, a už bol na svete plán, veď poďme aj my. Termín a miesto bolo samozrejme jasné – 29.-31.08.2011, Wildalpen.

Napriek tomu, že predpoveď počasia sa nam vyhrážala non-stop, sobotňajší odchod na letnú školu bol v suchu. Ráno sme Košice opustili so štandardným sklzom a po zástavke na lodenici sme bez problémov (až na jeden spadnutý kajak:) v poobedňajších hodinách dorazili do Červeného Kláštora.